Cviky na TRX

Ako popruhy nastavujú náročnosť?

Všetko robí uhol trupu. Pri príťahoch sa zakloníš a ťaháš k sebe tú časť vlastnej váhy, ktorú určí sklon: nohy blízko pri kotviacom bode ťa položia takmer vodorovne a pohyb je najťažší, nohy ďalej ťa postavia bližšie k stoju a je z toho ľahká práca. Medzi jednou a druhou polohou je zhruba tucet stupňov, takže bez jediného kotúča dostaneš celý rebrík náročnosti.

Pri cvikoch s nohami v slučkách platí to isté pravidlo naopak. Čím vyššie visia rukoväte, tým väčšia časť práce s držaním bokov padne na brucho. Preto sa tu takmer každý popis začína nastavením výšky popruhov - nie je to upratovanie okolo cviku, je to spôsob, akým si volíš záťaž.

Praktický záver: skôr než uzavrieš, že je na teba cvik príliš ťažký, over si, či to nie sú len dva kroky zlým smerom.

Čo ti TRX nenahradí?

Strop záťaže je tvoja vlastná váha a vo väčšine polôh ešte menej, lebo časť z nej ti stále leží na nohách. Na chrbát, ramená a brucho to často bohato stačí. Na nohy zvyčajne nie: výpadový drep a bočný drep na popruhoch naučia pohyb a pomôžu ti udržať rovnováhu, ale stehná nezaťažia tak ako veľká činka, ba ani ako ťažký pár jednoručiek.

Druhý limit je zákernejší. Popruhy k cviku vždy pridajú prácu na stabilite, takže séria často skončí preto, že trup prestal držať líniu, a nie preto, že sa vzdal cieľový sval. Pre brucho je to dobrá správa, pre naháňanie jednej konkrétnej partie zlá. Vtedy je jednoduchšie siahnuť po cviku s vonkajším odporom a popruhy nechať na príťahy, rozpažovanie a prácu na trupe, kde je to, čo robia, výhodou.