Cviky na Smithovom stroji

Prečo taký úzky výber?

Lebo Smithov stroj je jedno stanovište, nie samostatná rodina cvikov. Tlak na lavici vo vedení je stále tlak na lavici, drep je stále drep, príťah je stále príťah. V atlase tu sedia len tie položky, pri ktorých vedenie mení niečo skutočné, nie iba názov.

Existuje aj mechanický dôvod, prečo zoznam ťahá k tlakom. Vedenie berie nohám možnosť prispôsobiť sa záťaži. Pri tlaku to nič nestojí, lebo nohy aj tak stoja opreté. Pri drepe a mŕtvom ťahu si nohy musia nájsť polohu, v ktorej záťaž sedí nad stredom chodidiel, a zvislá koľajnica im to nedovolí. U veľa ľudí to skončí postojom, ktorý by vo voľnom drepe nedával zmysel.

Výnimkou je tu bulharský drep a pekne ukazuje, na čo je vedenie naozaj dobré. Vo verzii s veľkou činkou alebo s jednoručkami sa séria často skončí preto, že došla rovnováha na prednej nohe, nie sila. Os držaná vodiacimi tyčami toto obmedzenie odstráni.

Čo ti vedenie dá a čo zoberie?

Dá ti dve veci. Záťaž nemá kam ujsť mimo zvislice, takže pozornosť ti zostane na tlaku. A po celej dĺžke máš háky: opakovanie, ktoré nejde hore, skončíš otočením zápästia, bez partnera a bez vyhrabávania sa spod osi na hrudníku. Pre ľudí, ktorí trénujú sami, to býva najsilnejší argument pre Smithov stroj.

Zoberie ti stabilizáciu a doladenie polohy. Svaly, ktoré na voľnej veľkej činke držia dráhu, tu majú celý čas voľno, takže prenos tvojho výsledku na voľnú záťaž je len čiastočný. Rameno a bedro navyše musia prejsť po čiare, ktorú nakreslil niekto iný. Ak ti tlak v Smithovom stroji dráždi rameno a jednoručky nie, na vine býva pevná dráha, nie samotná záťaž - a potom je múdrejšie zmeniť náradie než to prečkať.

Príťahy v ľahu pod osou stoja za samostatnú zmienku, lebo sú jedinou položkou z tohto zoznamu, pri ktorej je vedenie úplne na tvojej strane. Os zaistíš v ľubovoľnej výške a práve tá výška je tu regulátorom náročnosti: čím nižšie os nastavíš, tým väčšia časť tvojej telesnej hmotnosti visí na rukách.