Cviky na zadné delty

Prečo zadná hlava z plánu vypadáva

Tri dôvody naraz a ani jeden z nich nie je lenivosť. Po prvé, túto hlavu v zrkadle nevidíš, takže ti nič nepripomína, že ju máš. Po druhé, kus roboty odvedie pri každom príťahu, lenže široký sval chrbta a vrchný chrbát dochádzajú oveľa neskôr, takže séria skončí skôr, než sa zadná hlava vôbec stihne stať limitom.

Po tretie, nie je tu žiadne číslo, ktoré by sa dalo prekonať. Rozpažovanie v predklone sa robí s ľahkou váhou, ako to napokon píšu aj návody v tomto atlase, takže sa ťažko berie ako cvik, na ktorom sa dá niečo merať. Tréning prednej hlavy sa deje mimochodom pri každom tlaku. Tréning zadnej hlavy sa mimochodom nedeje pri ničom.

Zoznam nižšie je preto krátky a dosť opakujúci sa. Nesnažili sme sa ho nafúknuť, lebo ten istý cvik v piatom prevedení sa novým cvikom nestane.

Rozpažovanie, príťahy, alebo face pull?

Rozpažovanie v predklone je najbližšie k čistej práci zadnej hlavy: ruka je takmer vystretá a ide do strany, čím je páka dlhá a váha nutne malá. Príťah na zadné delty to obráti. Pokrčený lakeť skráti páku a dovolí ti použiť citeľne viac kíl, ale spolu s váhou sa do pohybu pridá aj vrchný chrbát.

Face pull je niekde medzi a má jednu vec, ktorú zvyšné dva nemajú: koncovú polohu, ktorú si vieš skontrolovať sám. Ruky pristanú vedľa tváre, nadlaktie rovnobežne so zemou, lopatky stiahnuté k sebe. Kým tento obrázok sedí, pohyb ide tam, kam má.

Ostáva otázka polohy trupu. Predklon s voľnou váhou je najnáročnejší na driek, lebo chrbtica musí držať rovno celú sériu. Verzia v sede s hrudníkom opretým blízko pri stehnách, TRX a ťah gumy k tvári v stoji to riešia tromi rôznymi spôsobmi a zadná hlava v nich odvedie zhruba tú istú robotu.